Rodila si "normálne"?

"Rodila si normálne?"
- Áno." Bol to najkrajší zážitok
- "Áno." Všetko bolo v poriadku.
- "Áno." Nikdy na tú hrôzu nezabudnem.
- "Nie." Zlyhala som.
-"Kojíš?"
- "Áno" Dúfam, že sa niečo nepokazí...
- "Dokrmujem." Zlyhala som...
- "Nie." Zlyhala som...
"Mala si epudurálku? Nosíš? Dávaš cumeľ? Vy mu dávate umelé mlieko? Prečo ho máš nonstop na prsníku? Toto nie je normálne. Vy ste boli dobré deti. Neplakali ste. Jedli ste normálne. Poslúchali ste."

Otázky a poznámky, ktoré sú prvoplánovo myslené dobre. Ale ťažko padnú. Ak je všetko v poriadku a "normálne", tak neublížia. Ale keď niečo v poriadku nebolo, tieto otázky a poznámky bolia roky.
Predstavte si mamičku, ktorá má pocity zlyhania. Ako sa asi cíti po vašej otázke? Kojíš? Porodila si normálne?
Jediná možnosť, kedy neporodíte normálne je, keď vám bábätko vybehne von nosom!
Nie vy ste nezlyhali. Spoločnosť zlyhala. Nepodpora medzi ženami, rodinami, ľuďmi od ktorých čakáte slová podpory (alebo aspoň nečakáte nepodporu).
Som taká silná, aby sa ma to nevedelo dotknúť? Asi nie. V šestonedelí sme silné, ale inak, takéto poznámky sa nám zaryjú hlboko pod kožu a vedia naozaj ublížiť. Hoc sme v "normálnom živote" priebojné, imúnne voči všetkým.

Ozvite sa!
"Ako mi má padnúť vaša otázka?"
"Ako sa mám cítiť, keď vám odpoviem, že nenormálne."
"Ako sa mám cítiť, keď sa nám nepodarilo dojčiť?"
Aké otázky ublížili vám?