Nerob to, zvykne si na to...
"Nerob to..., zvykne si na to. Nenos ho, rozmaznáš ho, nechaj ho vyplakať, neuspávaj ho, nekoj ho stále, to nie je normálne...."
Poďme si najskôr povedať, čo to znamená robiť niečo normálne. To čo bolo normálne pre naše mamy a svokry je dojčenie podľa harmonogramu resp. nedojčenie, pretože umelé mlieko bolo lepšie, odkladanie detí do postielok v druhej izbe, rovná podložka pre rovný chrbátik, neísť podľa seba - dieťatka, ale podľa toho, čo bolo "normálne - teda robilo to veľa ľudí".
Čo je normálne pre mňa a moje dieťa, nie je normálne pre moju sestru, švagrinu, kamarátku a jej dieťatko.
Nenosiť bábätko? Veď som sa 9 mesiacov tešila na ten moment, kedy ho budem držať v náručí, bude na mne odpočívať, budem sledovať jeho dych a voňať jeho vlásky.
Bábätko je prevažnú väčšinu svojho života v brušku schúlené do písmena C. A teraz má ležať na tvrdej podložke iba na chrbátiku? Okolo seba malo neustále úzko ohraničený svet, a teraz je v priestore bez obmedzenia.
Rozmaznám ho? Bábätko sa rozmaznať nedá. Uspokojujem jeho potreby a tým mu pomáham sa čo najlepšie adaptovať na tento studený suchý svet.
9 mesiacov ma malo nonstop pri sebe. Prečo by som ho mala teraz odkladať, neužívať si jeho prítomnosť. Čo je teraz dôležitejšie?
Má sa vyplakať? Veď som tu na to, aby som ho vypočula, poľúbila, pobozkala, aby sa necítilo samé. Mám ho nechať trápiť sa a tým trápiť aj seba? A prečo vlastne?
Nemám ho uspávať.... vidím, že je unavené, a snažím sa mu pomôcť aby si oddýchlo, a aj ja s ním.
Čo je na tom zlé, keď zaspáva na prsníku? Do konca života to tak nebude! Každé obdobie má svoje spánkové zmeny a každé raz prejde. Ak sa často budí, ubezpečuje sa, že je všetko v poriadku. Vyrastie z neho samostatný človek, už čoskoro. Najmä preto, že MA má pri sebe!
Nekoj ho stále? Veď kojenie nie je len jedenie. Je to upokojovanie a uspokojovanie potrieb bábätka. A je to to najlepšie, čo môžem teraz urobiť, kojiť ho často, tak ako si vypýta.
Prečo ho nekojíš? Nie je všetko vždy také ľahké, ako sa prezentuje. Neubližujte mi ešte viac svojimi otázkami.
Pozerajme na bábätko a nie na to, čo chcú od nás druhí. Chceme spokojné dieťatko alebo spokojnú svokru?
Nedajme si zobrať tieto chvíle!