Haptonómia - umenie dotyku

18.03.2021

Článok spolu s fotografiami nájdete po kliknutí na tento odkaz:

V Dieťati č. 12/2020 - 1/2021 sme sa s pôrodnou asistentkou Bc. Jankou Krpalovou Mračkovou zhovárali najmä o haptonómii ako o umení dotyku. V rozhovore sme sa dotkli aj vzťahu medzi nervovou sústavou a dotykom, vnútorného svetu ženy-matky v rámci našej spoločnosti a venovali sme sa aj masážam bábätiek ako pokračovaniu komunikácie začatej už počas tehotenstva. Čo sa nevmestilo do tlačeného Dieťaťa, to vám ponúkame v pokračovaní rozhovoru.

Štúdie zo zahraničia o dôležitosti dotýkania sa tehotenského bruška

Jednou zo zaujímavostí dokazujúcej dôležitosť dotyku počas tehotenstva je štúdia, ktorá sa odohrala na Dundee univerzite v UK v roku 2017 (publikovaná v Infant Behavior and Development). Rôzni ľudia vrátane budúcej matky aj otca sa dotýkali jej tehotenského bruška a 4D ultrazvukom výskumníci nakrúcali reakcie nenarodených detí (skúmali 28 nenarodených detí). Výsledok? Najsilnejšie reakcie zaznamenali u detí v treťom trimestri tehotenstva - bolo to preto, že ide o kľúčové obdobie na rozvoj sebauvedomenia dieťaťa (koža dieťaťa sa stáva oveľa senzitívnejšou, bábätká sa viac dotýkajú samy seba). Najviac deti reagovali, ak sa bruška dotýkali samotné matky. Matkin dotyk je totiž sprevádzaný pohybom celého tela, najčastejšie s dieťaťom takto komunikujú a dotyk bruška používajú zvyčajne na upokojenie.

Zvláštnosťou bolo, že deti silnejšie reagovali na dotyk cudzích ľudí než na dotyk svojho otca. To si vedcovia vysvetľovali tak, že otec sa v strachu o svoje dieťa a starostlivosti o matku dotýka jej bruška oveľa jemnejšie než cudzí, ktorí túto jemnosť nezdieľajú, len kopírujú spôsob, akým sa brucha dotýka matka.

Iná štúdia (publikovaná v PLOS ONE v roku 2015) ukázala, že bábätká preferovali matkin dotyk viac ako jej hlas. Počas dotýkania sa bruška matkou deti viac reagovali napríklad pohybom rúk, hlavy a pohybmi úst.

Obe tieto štúdie dokazujú, že dotyk matke pomáha nielen s dieťatkom komunikovať, ale sa vlastne "napojiť na bábätko". Čo to znamená?

Čím je dieťatko v brušku bližšie k termínu pôrodu, tým sú jeho zmysly vyvinutejšie. Pohyb dieťatka je druh komunikácie, ktorý možno najľahšie merať. Dotyky sú pre nenarodené dieťa veľmi dôležité, svedčí o tom mnoho pozorovaní zameraných na hmatovú citlivosť. Prepája sa cit dotyku, pocit z neho a emocionálne naladenie. Mama tým, že sa vedome dotýka dieťatka, vizualizuje si ho. Ono odpovedá na jej podnety... To všetko pôsobí na vyplavovanie hormónov šťastia, ktoré prúdia celým telom. Napojenie sa na dieťatko znamená hlavne vedieť reagovať na jeho potreby. Nenarodené dieťatko prejavuje svoje pocity a dojmy celým telom.

Najväčšie uvedomenie okrem dvoch čiarok na tehotenskom teste prichádza okolo 18. až 21. týždňa. Žena pociťuje prvé pohyby dieťatka, inštinktívne si začína hladkať brucho. V priebehu života v maternici má dieťa bohatý pohybový repertoár - pohybuje hlavičkou, rúčkami sa dotýka tváre, otvára pusu, zíva a prehĺta plodovú vodu. Robí kotrmelce, hrá sa s pupočnou šnúrou, cucá si palec. Budúca mamička sa stáva mamou, začína vnímať bábätko ako bytosť s vlastnou osobnosťou.

Ak by sme ale ešte zacúvali pred napojenie sa na naše dieťatko, v našej spoločnosti je čoraz viac mamičiek, ktoré si uvedomujú potrebu v prvom rade sa napojiť na samu seba. Nestačí len napĺňať očakávania a nároky doby, spoločnosti, okolia, nefunguje to, ak odmietame vedieť, čo skutočne cítime, ako sa vonkajší svet odráža v našom vnútri. Bráni nám neschopnosť napojiť sa na seba v príležitosti - nutnosti napojiť sa na bábätko?

Často najmä tlak okolia spôsobuje, že budúca mamička má plnú hlavu toho, čo by mala mať pre dieťatko pripravené, kúpené, vybavené. Zabúda sa na tú najdôležitejšiu prípravu samej seba na pôrod a popôrodné obdobie. Zabúdame na využívanie intuície (dokonca ju nevedome potlačujeme), počúvanie vlastného tela a vnímanie svojho ešte nenarodeného bábätka.

Ak budeme spĺňať očakávania a nároky ostatných ľudí, spôsobí to ich spokojnosť, nie našu a ani nášho dieťatka. Tlak spoločnosti je veľmi silný nielen pred pôrodom, ale intenzívne aj po ňom. Čo ak zlyhám? Čo ak niečo robím zle? Je to v nás zakorenené, prenášané z generácie na generáciu. Nevieme využiť naplno intuíciu zo strachu z pochybenia.

Ako súvisí haptonómia s prípravou na pôrod? Prečo je dobré pri tejto príprave mať pri sebe aj partnera a budúceho otca?

Dieťatko už ku koncu tehotenstva trénuje určité pohyby, ktoré ho pri pôrode posúvajú ďalej. Je to najmä vďaka dvom reflexom: reflexná chôdza, ktorá funguje ako odtláčanie - sťahy maternice dieťa na nožičke pošteklia v hornej časti maternice, takže sa pohne dopredu. A druhý reflex sa týka hlavičky - ak položíme dieťaťu do jeho prednej časti ruku, tlačí ju proti nej - pri pôrode tlačí maternica pomocou kontrakcií proti hlavičke a tá odpovedá protitlakom.

V rámci prípravy na pôrod sa snažím tehotné ženy naučiť, aby namiesto snahy dostať dieťatko von z tela mu uvoľnením otvárali cestu a sprevádzali ho. Aj napriek bolesti. Skutočnosť, že sa mysľou zameriavame na dieťatko a nie na seba, má vplyv nielen na svalový tonus, ale aj na hormonálnu sekréciu prírodných endorfínov. To všetko zmierňuje bolesť a dáva silu lepšie sa s ňou vyrovnať.

Žena môže rodiť niekoľkokrát behom života. Avšak dieťatko sa narodí iba raz. Treba si uvedomiť, že každý zo zúčastnených prežíva pôrod inak. Ak mamička zažila krásny pôrod, dieťatko ho mohlo prežívať ako ťažký, otecko sa mohol veľmi báť. Ak pochopíme, že dieťa je účastníkom pôrodu, plne si ho uvedomuje a prežíva svojím spôsobom, pochopíme, prečo je upokojujúci kontakt s rodičmi dôležitý. Nielen dotykmi ho vieme viesť a upokojiť, ale aj hlasom a hudbou.

Ako som už spomínala na stretnutí rodičom ukážem, ako si jemne nahmatať polohu dieťatka. Ako s ním komunikovať a hrať sa. Otecko obvykle sedí opierajúc sa o stenu s doširoka roztiahnutými nohami. Mamička sedí chrbtom pri ňom. Obaja pokladajú ruky na nahé bruško a sústredia sa na dieťatko. Posielajú mu niekoľko myšlienok, hladkajú ho, hrajú sa s ním pod mojím vedením.

Dieťatko najskôr v tichosti načúva, a to najmä ak položí na brucho ruky otecko. Čaká, čo sa s ním bude diať, vie, že je v centre pozornosti. Po chvíľke sa ohlási. Jemný tlak ruky, ktorá ho hladká, ho motivuje, aby sa privinulo smerom k brušnej stene. Pritúli sa k nej, aby sa mu dostalo čo najviac náklonnosti. Ku koncu tehotenstva prikladá otecko ucho k brušku, môže začuť tlkot srdiečka. Prípadne použijeme stetoskop (tzv. ucho).

Ako prepája dotyk fyzické s psychologickým, emocionálnym?

Ak sa niekoho dotýkame s plným vedomím, s láskavým vnútorným nastavením, je to prospešné nielen pre človeka, ktorého sa dotýkame, ale aj pre nás. Fyzicky vyvoláme v niekom reakciu, pôsobíme na neho a zároveň pôsobíme na seba. Ak si zoberieme slovo dotyk, samo o sebe znamená, že sa fyzicky dotýkame - využívame hmat. Ak sa nás niečo "dotkne", je to na emocionálnej úrovni, dotkne sa to srdca. Dotykom sa teda spája fyzický pocit s emóciami, ktoré v nás vyvoláva, a ich vzájomná interakcia.

Keď už sme pri dotyku, aký je vzťah medzi ním a dozrievaním nervovej sústavy, vývinom mozgu?

Naša pokožka je naším najväčším zmyslovým orgánom. Jej stimuláciou aktivujeme mozog a nervovú sústavu. Samotná skutočnosť, že nenarodené dieťatko prejavuje schopnosti reagovať na okolie pocitmi, svedčí o tom, že má základné predpoklady na učenie sa. Za začiatok vedomia sa považuje podľa štúdií 28. týždeň veku dieťatka. Nervové dráhy v mozgu sú už vyvinuté ako u novorodenca, správy sa prenášajú prostredníctvom mozgu a z mozgu zase do iných častí tela. Približne v rovnakom čase dozrieva aj mozgová kôra natoľko, že môže vzniknúť vedomie. Dotyk je nesmierne dôležitý aj po pôrode, pretože nervová sústava novorodenca ešte stále nie je celkom vyzretá.

Vy vlastne v haptonómii pokračujete aj po narodení - môžem to tak povedať? Máte kurzy masáže dojčiat, čo je vlastne tiež upokojujúci dotyk, ktorý pomáha. Tento rok vyšla v Science Daily štúdia, podľa ktorej bábätká lepšie znášajú bolesť napríklad u lekára (spôsobenú injekčnou ihlou), ak sú koža na kožu v kontakte s matkou - telo na telo. Uvoľňuje to stres, dokonca zlepšuje kvalitu spánku.

To, čo sa deje po narodení, je zdokonaľovaním toho, čo sa dialo v matkinom brušku. Môžem povedať, že je od toho závislé. Dieťatko je po narodení schopné odpovedať mamičke na jej objatie, hladkanie, pohľad. Pozná ju dávno pred narodením. Kurzy masáže dojčiat pomáhajú rodičom, aby sa naučili láskyplnému a pomáhajúcemu dotyku.

Výskumom z pohľadu prínosov dotykov a masáží sa intenzívne venuje Touch Research Institute v Miami. Zistilo sa, že masáž dojčiat má blahodarné účinky. Od spomínaného vyzrievania nervovej sústavy po uvoľnenie telíčka, stimuláciu trávenia, obehovej sústavy, vstrebávania živín, až po posilnenie imunitného systému. Pôsobením oxytocínu, ktorý sa vylučuje pri láskyplnom dotyku, môžeme znížiť stres. Dotykmi sa zlepšuje spánok bábätiek. Endorfíny vylučované pri masáži dokážu podstatne viac ako len blokovať bolesť. Láska, spoločný vzťah či dokonca zlepšenie laktácie, to všetko vieme podporiť masážou.

Hormonálne zmeny počas masáže bábätka uvoľňujú aj telo mamičky, dávajú tak priestor na regeneráciu po pôrode a pomáhajú bojovať proti úzkosti po pôrode. Schopnosť pomôcť dieťatku pri bolestiach bruška, ďasien pri prerezávaní zúbkov... alebo jednoducho napomôcť jeho zdravému vývinu výrazne podporuje rodičovské kompetencie a sebavedomie. Je to nádherný pocit, keď rodičia vidia, že sa dieťatku ich masáž páči. Fyzický kontakt je pre dieťa ako jedlo, je nevyhnutný pre život. Deväť mesiacov plávalo vo vašom brušku, počúvalo tlkot srdca, bolo nonstop s vami.

Pracujete s mamičkami a budúcimi matkami. Viete nám povedať nejaké príhody z kurzov, čo by im mohlo pomôcť? Čo ste sa napríklad vy pri práci s mamičkami dozvedeli?

Každý kurz prípravy na pôrod sa snažím trošku odľahčiť, najvtipnejšie sú asi stretnutia s oteckami. Väčšinou vidieť, že sú celkom "nesvoji", keď prídu. Okrem teórie, čo je ich úloha pri pôrode a ako pôrod prebieha, ich učím ako pomasírovať mamičku a uľaviť jej pri prvej dobe pôrodnej. Skúšajú si masáž rebozo šatkou a taktiež starostlivosť o bábätko: prebaľovanie, kúpanie, prvú masáž.

Na také zľahčenie poviem: "Dobre a teraz si pozrieme video pôrodu." Mali by ste vidieť tie pohľady. Samozrejme, že by som im takéto video nepustila... Niektorí zblednú, keď vytiahnem vlastnoručne ušitú placentu s pupočnou šnúrou. Mamičky sa po celý čas na nich perfektne bavia. Ku koncu stretnutia sú však už všetci oteckovia usmiati. Myslím, že minimálne toto ich zapojenie do predpôrodnej starostlivosti má veľký význam. Uvedomia si viac, že dieťatko nie je len "v opatere" mamy, ale že sú dôležitou súčasťou rodiny a vedia byť nápomocní pri kúpaní, prebaľovaní, nosení.

V práci s mamičkami som sa naučila, že každá sme rozdielna, pritom naše potreby sú také podobné. V skutočnosti mamičky nepotrebujú od druhých fyzickú pomoc pred a po pôrode, ale najmä oporu, pochvalu a uistenie. Bohužiaľ, z rôznych strán sa im dostávajú najmä nezmyselné rady a spochybňovanie. Zažila som to aj na vlastnej koži. Naučilo ma to vypočuť, podporiť, pochváliť a nesúdiť. Pochopila som, že žiadny extrém nie je dobrý a treba hľadať zdravý stred.

Okrem informácií na stránke - je niečo nové, čo o vás treba povedať? Čo by ste o sebe chceli ešte prezradiť?

Som komunitná pôrodná asistentka, laktačná poradkyňa a popri kurzoch prípravy na pôrod v rodinných centrách sa venujem aj masážam tehotných žien, rebozu a taktiež masážam dojčiat. Moja práca je aj mojou vášňou. Bábätká zbožňujem a učím sa od nich stále niečo nové (či už sú v brušku alebo už na svete).

V tomto čase pandémie fungujem online, teda snažím sa robiť poradenstvo v rámci možnosti, ako sa to len dá. Tiež príprava na pôrod prebieha online. Avšak rovnako ako v prvej vlne, tak aj v tejto mi neskutočne chýba fyzický kontakt s detičkami. Rovnako ako so ženami, pretože pôrodná asistentka sa pre svoju plnohodnotnú prácu potrebuje ženy aj dotýkať. Ale teda vôňa bábätiek je to, čo asi dlho kvôli rúšku neucítim...

S poďakovaním za rozhovor

Andrea Farkašová

Foto Iveta Peterská