Kto povedal, že je dojčenie ľahké? Prečo sa nehovorí, že sem tam bolí, že to niekedy nejde hneď ľahko, alebo že ide s prekážkami? Že ste hore v noci každú chvíľku? Že nieje hanba, keď musíte dokrmovať? Že si vypočujete po vybojovanom dojčení po pol roku poznámky, na čo je to ešte dobré?
Kto povedal, že kŕmenie umelým mliekom je ľahšie? Vstávali ste na prípravu mlieka niekoľko krát za noc? Nonstop musíte byť pripravená, plus tie pocity zlyhania a pohľady druhých. Ja, ktorá nekojím som pohodlná?
Kto povedal, že materstvo je vždy len krásne? Že všetko, čo urobíte a každé rozhodnutie bude prepierané pred celou rodinou. Že keď nepočúvnete nejakú radu, ste namyslená? Že keď poslúchnete, idete proti svojim pocitom pre pokoj v rodine.
Nehanbite sa za to, aká mama ste. Či dojčím alebo dokrmujem, či plne kŕmim formulou. Ste tá najlepšia mama pre svoje bábätko, nikto nemá právo sa starať alebo dokonca stáť medzi vami dvoma. Urobte si svoju domácu bublinu, kde na otázky dojčenia či nedojčenia odpoviete: "papá dobre", kde na otázku spinkania odpoviete: "spinká dobre", kde na otázku, ako papá príkrmy odpoviete: "ide mu to dobre", kde na otázku, či je to dobré bábätko, odpoviete "to najlepšie".
Dobrá mama sa nehodnotí inými parametrami, iba svojou láskavou náručou, pochopením, chcením dobrého pre svoje dieťatko. Snahou robiť každý deň veci lepšie ako včera, snahou byť sama sebou a počúvať sama seba a svoje bábätko.
Nenechajte sa strhnúť nikým dolu 🤍 nikto nechodil vo vašich topánkach.
S akými otázkami sa stretávate vy? Ako na ne reagujete?