Amentón

Venovať sa novorodencovi zo začiatku vôbec neznamená zaťažovanie jeho malej hlavičky hračkami, či vizuálnymi podnetmi. To, čo najviac potrebuje vidieť je vaša tvár, a to, čo najviac potrebuje počuť je váš hlas. Tým, že sa s bábätkom rozprávame, podnecujeme jeho rečové centrum. Môžeme vnímať bábätko a rozprávať sa s ním o jeho pocitoch a správaní sa. Podporujeme navyše vývoj bezpečnej väzby. Takto sa môže cítiť chápané a v bezpečí.
Dialóg z bábätkom vyzerá tak, že dieťatko vydá zvuky, vy na ne reagujete: "Vážne? No teda, ešte mi niečo porozprávaj. Tým povzbudzujete svoje dieťatko k ďalšej komunikácii s vami. Môžete mu rozprávať, čo s ním idete robiť. Napríklad: "Ideš papať" alebo "ideme sa kupkať".
Môžete dať jeho zvukom vlastné významy, pomenúvate čo asi práve cíti alebo čo chce porozprávať alebo vysvetliť. Empaticky a s láskou sa vžívate do jeho vnútorného sveta a pretvárate pocity do slov.
Po celom svete rozprávajú rodičia na novorodencov tzv. amentónom (detskou rečou). Automaticky sa zmení hlas do vyššej tóniny a rozprávame sa so svojim dieťatkom krátkymi vetami. Takýto spôsob reči je intuitívnym rodičovským správaním, ktorému sa človek nemusí učiť. Amentón sa vyskytuje vo všetkých kultúrach, takže je evolučne uložený do našich génov.
Zmena tónu hlasu však neznamená šušlanie. Dieťatko, čím je väčšie, tým viac sa učí od nás rozprávať. Naopak by slová mali byť jasné, krátke a zrozumiteľné.
Očný kontakt je pri komunikácii s ním taktiež veľmi dôležitý. Umožňuje nám vnímať jeho pocity a nálady prostredníctvom jeho mimiky. Zároveň to funguje aj opačne, novorodenec skúma na vašej mimike rôznorodé pocity.
Napríklad aj pri dojčení si môžeme všimnúť, že bábätko po prvej fáze dojčenia prestane sať, preruší dojčenie, aby k vám obrátilo svoj pohľad. Taktiež pri kŕmení inými spôsobmi. Tak môže podľa vašej mimiky čítať emocionálne posolstvá a prejavy vašej tváre.
Môžete mu napríklad povedať, ako ste radi, že tak krásne papá, alebo ako pekne na vás pozerá, spýtať sa ho, či už je napapaný alebo si len robí krátku prestávku. Pokojným hlasom, úsmevom a pohľadom do očí navodíme pokoj aj smerom ku bábätku a prispievame k tvorbe bezpečnej vzťahovej väzby 🤍